Kone a poníky
Andaluzsky kôň
Andalúzsky kôň patrí medzi teplokrvníky. Najvýraznejší vplyv na jeho vznik mali arabské a berberské kone.Je vysoký 155 až 160 cm, s výraznou hlavou, často s ľahkým klabonosom, dlhá hriva a chvost, silný ľahko klenutý krk, chvost nízko nasadený a nesený, farba biela s prímesami, len vzácne čierna, častejšie sú hnedáci.Andalúzský kôň mal značný vplyv na chov mnohých známych plemien. Blízko príbuzní sú mu napr. Lusitánský kôň, Alter-real, Lipicani, Starokladrubáci aj niekoľko nemeckých plemien.
Lipican
Lipican alebo lipicanský kôň je jedno z najstarších kultúrnych plemienkoní v Európe. Pôvod odvodzuje od starošpanielskych a starotalianskych koní. Vyšľachtený bol v dvornom žrebčíne Lipica (Slovinsko), založenom v roku 1580.K rozvoju chovu španielskych koní prispelo aj založenie dvorného žrebčína Kladruby n/Labem (1579), Lipica (1580), Kopčany (1765), a dvornej španielskej jazdiarni vo Viedni (1735).Výborné morfologické, fyziologické a biologické vlastnosti lipicana, boli dôvodom, že sa stal obľúbeným koňom nielen u šľachty, ale aj u drobných súkromných chovateľov. Tým sa vplyv lipicana preniesol aj k chovateľom v zemskom chove.V žrebčincoch monarchie, teda aj na území Slovenska začali pôsobiť lipicanskí žrebci. Lipicanský kôň bol u chovateľov obľúbený pre svoju tvrdosť, skromnosť, živý temperament, dobrý charakter a učenlivosť. Toto prispelo k tomu, že v chove lipicana bolo založené niekoľko línií a rodín, ktoré pretrvali až do súčasnosti.